Pestovanie viniča
Vinič ako základnú surovinu na výrobu vína priniesli na dnešné územie Francúzska koncom 3. storočia n.l. Rimania, ktorých na to oprávnil samotný cisár. S právom pestovať vinič, udelil vtedajší rímsky cisár Probus (vládol od r. 276 do r. 282 n.l.) aj súhlas s výrobou vína. Ako čas plynul a roky leteli, víno sa stalo druhým obchodným artiklom z oblasti, v ktorej sa dnes koňak vyrába.
Obchod so soľou
Prvým obchodným aj vývozným artiklom sa stala soľ, ktorá sa ťažila z mora neďaleko mesta La Rochelle. Kupci zo severu Európy však objavili aj miestne víno a začali s ním obchodovať. Koncom 12. storočia sa tak oblasť dnešného Cognacu stala centrom obchodu so soľou a s vínom.
Začiatok destilácie
Dlhý čas prepravy po mori však nízkoalkoholické víno mnohokrát nevydržalo a tak holaďania prišli s riešením, ktoré sa volá destilácia a jej výsledkom je “brandwijn”. Rozšírené používanie destilácie sa datuje do 15. a najmä 16. storočia. Na prelome 16. a 17. storočia francúzski distiléri prišli s novinkou a zaviedli dvojitú destiláciu vína (r. 1600).
Zretie
Destilát sa prepravoval v sudoch, ktoré počas cesty odovzdávali časť svojich chuťových a aromatických prvkov prepravovanému destilátu. Obchodníci aj výrobcovia si túto zmenu všimli a proces zretia v sudoch uzrel svetlo sveta. Od polovice 19. storočia sa koňak začal expedovať aj vo fľaškách.
Fyloxéra
V závere 19. storočia postihla vinice v terajšej produkčnej oblasti Cognac katastrofa v podobe epidémie fyloxéry (voška viničová), ktorá zničila takmer 85% plochy viníc. K obnoveniu viníc došlo po niekoľkých rokoch hľadania riešenia, ktoré sa našlo v štepení odrôd viniča dovtedy používaných v oblasti Cognac na podpníky viniča z Texasu v USA.