Druh a pôvod dreva

Pre výrobu sudov používaných na zrenie koňaku sa môžu používať len duby výlučne z oblasti Limousin alebo Troncais. Predpis určuje minimálny vek duba určeného na výrobu suda pre zretie koňaku na 100 rokov. Tak ako pri doporučovaných lehotách pri zrení koňaku, aj v tomto prípade sa tento limit vysoko prekračuje a výrobcovia používajú duby staré až 120 alebo 140 rokov.

Výber lesa a jeho reprodukcia

Reprodukcia lesa je zabezpečená nariadením, podľa ktorého sa musia namiesto jedného zoťatého starého duba vysadiť dva mladé. Výber lesov určených predpisom nebol náhodný. Výrobcovia skúmali vlastnosti rôznych dubov a nakoniec sa rozhodli pre zmienené dve oblasti. V lesoch v  Limousine a Troncais rastú duby, ktoré majú svoje špecifiká odlišujúce ich od dubov z iných oblastí Francúzska. alebo z iných krajín sveta. Rastú rýchlejšie a majú mäkšie zloženie. Sú bohatšie na tanín ako ostatné druhy a preto sa tieto stromy používajú najmä na zretie eau-de-vie.

Štiepanie dreva

Po vyťažení duba sa jeho drevo pozdĺžne nepíli ale štiepa preto, aby bola zachovaná jeho pozdĺžna štruktúra, ktorá zabezpečuje vodotesnosť. Prísna kontrola kvality každého kusa dreva je samozrejmosťou. Počas opracovania sa môžu objaviť chyby v dreve a preto sa niektoré kusy dávajú bokom alebo úplne vyradia z použitia pre výrobu sudov.

Sušenie

Po naštiepaní je mimoriadne dôležité nechať dlahy vyschnúť. Dub všeobecne obsahuje okolo 35 až 40% vody, pričom tento obsah sa musí znížiť na 14 až 18%. Prirodzené sušenie prebieha na otvorenom priestranstve a trvá tri a viac rokov. 

Opracovanie dláh

Dlaha pripravená z vysušeného dreva sa hobluje do oblúka, čím neskôr debnár získava oblý tvar suda. Potom sa zhobľujú hrany dlahy tak, aby k sebe zapadli a zabezpečili vodotesnosť suda. Nakoniec sa skrátia na potrebnú dĺžku. Najmenšie dlahy a tie, ktoré sa predtým kvôli drobným kazom na okrajoch vyradili sa uložia vedľa seba. S použitím veľkého kružidla určí debnár ich najlepšiu konfiguráciu pre dno budúceho suda. Jednotlivé dlahy sú fixované kolíkmi z tvrdého dreva. Dno potom musí byť dokonale vytvarované, aby presne zapadlo na sud s požadovanou tesnosťou.

Finálne úpravy pred zložením suda

Dubové drevo je ideálne na výrobu sudov najmä vďaka pevnosti a pórovitosti, pričom jeho pevnosť musí výrobca sudov trochu upraviť.  Najprv, aby nebolo riziko zlomenia dláh, a aby sa drevo dalo ohýbať, sa zľahka zahrieva v procese nazývanom „le cintrage“. Dlahy vedené kovovou obručou sa umiestňujú nad malý oheň. Účinkom tepla sa drevo stáva ohybnejším a súčasne sa zvlhčuje, čo umožňuje jeho spájanie do výsledného tvaru. Postupne sa dlahy spájajú až sa tesne uzavrú. Potom nasleduje druhé, dodatočné zahrievanie resp. vypaľovanie s variabilnou intenzitou, ktoré sa vykonáva podľa požiadaviek pivničného majstra (cellar mastra). Už v tomto štádiu výroby sudov sa totiž môže ovplyvniť výsledná kvalita koňaku po rokoch zrenia v závislosti od stupňa vypálenia vnútra suda.

ľahké 

vnútro suda je svetlé

stredné

vnútro suda je viac do hneda

intenzívne

vnútro suda je takmer čierne

Akonáhle sú dno a veko (základne suda) na svojich miestach, nasleduje skúška vodotesnosti vháňaním vody a stlačeného vzduchu cez uzatvárací otvor. Sud sa na koniec prebrúsi brúsnym papierom a do plniaceho otvoru sa narazí drevený kolík alebo korková zátka. Na zlepšenie vodotesnosti suda sa používa i jemná látka. Sud je teraz pripravený prijať eau-de-vie, ktorej poskytne perfektné podmienky pre rôzne dlhé zretie.